Z histórie

Prvým adventistom s.d. v tejto oblasti bol brat Semian s manželkou z Vyšnej Rybnice, ktorí prijali adventné posolstvo v roku 1911. Táto obec je vzdialená od Blatných Remet asi 15 km. Zvesť o druhom príchode do tejto rodiny prišla za zvláštnych okolností: Manželom Semianovým zomreli dvaja chlapci, 11 a 14 ročný, a to v priebehu 2 dní. Známi videli, ako túto tragickú udalosť rodičia veľmi zle znášajú a tak im odporúčali navštíviť v Miškolci špiritistov – tí by im mohli sprostredkovať ešte jedno stretnutie s chlapcami. Na stanici v Miškolci sestra Semianová potrebovala informácie ohľadne sídla špiritistov a preto oslovila okoloidúceho človeka. Bol to adventistický kazateľ. Po rozhovore s týmto kazateľom, ktorého meno nepoznáme, sa vrátila domov bez toho, aby vyhľadala špiritistov. Po niekoľkých mesiacoch boli manželia Semianovi pokrstení.

Ešte predtým, v roku 1905 odišli dve sestry brata Hreňa st. do USA za prácou, tam poznali a prijali Božiu pravdu. Veľmi túžili, aby sa Bohu odovzdala aj ich rodina doma. Preto poverovali tých, ktorí sa vracali z Ameriky domov, aby Božiu zvesť doniesli do Blatných Remet. Prvým bol v roku 1920 brat Lompej z Blatných Revíšť, potom v roku 1925 brat Kapsiar z Vrbice. Ten odovzdal adresu bratovi Gajanovi, ktorý bol v tom čase kazateľom v Košiciach. Ján Gajan navštevoval Blatné Remety od roku 1927 a mával aj verejné zhromaždenia, ktoré v tom čase navštevovala, až na málo výnimiek, celá obec.

V započatej práci pokračovali aj ďalší kazatelia: Tobiáš Zigmund, Jozef Štrba a kolportéri Michal Tomčík a Andrej Beregszazi.

Po rokoch úsilia títo pracovníci videli, že o adventné posolstvo nie je vážnejší záujem, a tak práca na duchovnom poli zaostala. Prišla vojna, obec bola odtrhnutá od tzv. Slovenského štátu, a ťažkosti a problémy vrátili ľudí k Bohu. Začalo sa zase viac čítať Písmo a náboženské knihy. V tom čase začal rodinu Hreňovú navštevovať adventistický kazateľ z Užhorodu, brat Andrej Beňovský. V roku 1942 začala táto rodina svätiť sobotu. Po skončení vojny navštevoval Blatné Remety Ján Gajan, zhromaždenia bývali pravidelne v dome brata Hreňa st. každý piatok večer, celú sobotu aj v nedeľu večer. Na tieto zhromaždenia prichádzali nielen tí, čo sobotu už svätili, ako rodina Hreňová, Bérešová, Petrušková a Šárová, ale aj ďalší priatelia. Z tejto skupiny bol v roku 1946 na jeseň pokrstený Michal Hreňo st. a jeho dcéra Mária. V roku 1947 bol pokrstený Michal Hreňo ml.

V roku 1947 na jeseň navštívili Bl.Remety Ján Lichý a Ján Kaba z Bratislavy. Zhromaždenie sa konalo v nedeľu v dome Júliusa Béreša. Zúčastnili sa ho všetci bratia a sestry z okolia ako aj viacerí občania z obce.

V roku 1949 v marci Ján Lichý pokrstil Annu Petruškovú a Máriu Hreňovú a v júni Júliusa Béreša a Annu Šárovú.

Krátky čas v roku 1948 v okolí Blatných Remet a Michaloviec pôsobil aj Ján Kartík ako biblický pracovník. Po dokončení modlitebne v Prešove v roku 1950 pokračoval v práci na vinici Pánovej v Blatných Remetách a na okolí Ján Žurek. Tento brat v roku 1952 v Prešove pokrstil Jána Šára.

Dňom 1.10.1952 bola činnosť našej cirkvi pozastavená na 4 roky. Po tejto dobe tu pracoval kazateľ Jozef Ondrušek, ktorý uskutočnil priamo v Blatných Remetách prvý svätý krst. Pokrstená bola Jozefína Kiš-Tothová, terajšia sestra Miková.

Za pôsobenia Jozefa Ondruška boli Blatné Remety pridelené ako kazateľská stanica ku zboru Prešov. Od roku 1960 tu pracoval kazateľ Ľudovít Turcer. V tom čase sa z Čiech vrátila rodina Uhrínových z Jastrabia, obce vzdialenej od Bl. Remet asi 8 km. Táto rodina už bola oboznámená s adventným posolstvom. Prichádzali do tunajšieho zboru aj s deťmi skoro každú sobotu. Čoskoro sa rozhodli pre krst, a brat Turcer vykonal v Bl. Remetách druhý krst, v roku 1962. Bol pokrstený Michal Uhrín s manželkou Augustínou a sestra Magda Bérešová.

Brat Šimon Juhász tu pracoval ako kazateľ od roku 1966 do roku 1970. V tom čase bol pokrstený Michal Petruška z Bl. Remet, manželia Fitčákovi zo Stakčínskej Roztoky, matka sestry Fitčákovej a brat Aľušík zo Sniny. Miestni občania v Stakčínskej Roztoke túto „novú vieru“ veľmi ťažko prijímali. Keď zomrela, už ako adventistka, matka sestry Fitčákovej, občania ju nechceli v žiadnom prípade dať pochovať na miestnom cintoríne. Pohreb bol prevedený až po zásahu Miestneho národného výboru, a mŕtve telo dané do hrobu. V tom čase zomrel tiež 28 ročný brat Aľušík. Jeho manželka nepripustila k mŕtvemu ani jedného brata či sestru okrem manželov Fitčákových. Nedovolila, aby ho pochovali adventisti, ale nechcela urobiť ani štátny pohreb. On poznával Božiu pravdu tiež za veľmi ťažkých okolností, kvôli krstu ho manželka pichla nožom do chrbta.

Roku 1970 bol v Blatných Remetách pokrstený Július Hudár.

Brat Ján Nikerle tu pracoval od roku 1971 do roku 1975. V tom čase boli v Blatných Remetách pokrstení: Jozef Uhrín z Jastrabia, Lýdia Kiš-Tothová z Bežoviec a sestra Bertičová z Michaloviec.

Pretože kazateľská stanica sa čo do počtu členov rozrástla a zhromaždenie sa prevádzalo len po rodinných domoch členov v Blatných Remetách, Ján Nikerle, v tom čase miestny kazateľ, navrhoval Michalovi Hreňovi ml., aby začal s výstavbou modlitebne pri vlastnom rodinnom dome. S výstavbou sa začalo až za kazateľa Pavla Horňáka.

Pavel Horňák tu pracoval od roku 1976 do roku 1980. S pomocou Božou bola členmi započatá a dokončená výstavba modlitebne, tá bola 22.7.1978 otvorená a odovzdaná svojmu účelu.

neboli nájdené žiadne obrázky

Od roku 1965 navštevoval Blatné Remety pravidelne každý rok v júli alebo auguste brat Gašpar Lovaš, predseda Slovenského združenia. Zhromaždenia sa obyčajne konali v záhrade a prichádzali na ne všetci bratia a sestry zo širokého okolia. V nedeľu sa pravidelne chodilo na výlet, buď na Zemplínsku Šíravu alebo Morské oko.

Roku 1977 navštívil Blatné Remety brat Šustek, tajomník kazateľského oddelenia a výchovy z Prahy. Zhromaždenie bolo v záhrade.

Od roku 1980 do roku 1985 pracoval v Blatných Remetách ako kazateľ brat Vendelín Bielik, po ňom Dezider Duda, Stanislav Bielik, Marek Gurka, Stanislav Byrtus, Branislav Čambor, Oliver Popovič, Boris Kmec, Ferdinand Varga.

Od roku 1977 nás postupne navštevovali: hospodár ČS únie Pavel Kubečka, tajomník pre mládež Vladimír Kohút, predseda ČS únie Oldřich Sládek, predseda ČS únie Jiří Veselý, tajomník Miroslav Kysilko, tajomník ČS únie Alois Bárta, predseda ČS únie Pavel Šimek, tajomník Jozef Hrdinka a aj bratia zo Slovenského združenia: Michal Hroboň, Ruben Žurek, Andrej Mesík, Alois Bárta, Emanuel Duda, Ján Muráň, Juraj Chovan, Karol Badínsky, Samuel Ondrušek a Stanislav Bielik.