„Nesúďte podľa zovňajška, ale súďte spravodlivý súd!“ Ján 7,24
Jedno veľké mesto v Spojených štátoch má zákon, podľa ktorého je v istých exkluzívnych častiach mesta zakázané nechať narásť burinu do výšky viac než 30 centimetrov. V takejto exkluzívnej časti žil istý významný právnik, ktorý obľuboval divé rastliny (poľné kvety). Časť svojej veľkej záhrady nechal voľne rásť. Jeho projekt bol úspešný a čoskoro vypestoval niečo, čo pre neho bola rozkošná zbierka poľných kvetov a prirodzených porastov, ktorá oplývala hojnosťou. Rastliny nepotrebovali zavlažovanie, ani sa nemuseli hnojiť, pretože týmto druhom sa v tejto časti krajiny darilo veľmi dobre. V tomto meste však pôsobil burinný inšpektor, ktorý v právnikovej záhrade nevidel nič iné, len burinu. Povedal, že tieto rastliny sú neprístojné a rastú do výšky viac než 30 centimetrov, a tak dal predvolať pestovateľa divých rastlín pred súd a obvinil ho z porušovania zákona. Právnik uvítal súdne pojednávanie a obhajoval sa. Poukázal, že to, čo burinný inšpektor nazval burinou, bola v podstate zlatobyľ, glejovka americká, divé slnečnice, ovos hluchý a cirok alpský. Ďalej uviedol, že aj keď niekto nazýva tieto rastliny burinou, v skutočnosti sú veľmi hodnotné a hodné ochrany. Založil na svojom pozemku prírodný park – rezerváciu voľne žijúcich rastlín. Porota vydala rozhodnutie, že človek, ktorý obľuboval divé rastliny, nie je vinný z porušovania zákona. Zákon, podľa ktorého bol súdený nebol dokonalý, pretože nedefinoval podmienky dostatočne. Boží zákon je dokonalý. Avšak aj tak musíme byť opatrní, aby sme neposudzovali mylne pohnútky iných ľudí. Táto časť Ježišovej argumentácie je v našom dnešnom texte. On hovorí: „Pozrite sa pod povrch. Snažte sa posudzovať veci spravodlivo podľa toho, čo je v srdci.“ Keby sa to vždy tak robilo, spravodlivosť by dostala viac zadosťučinenia.