Za tichého večera, pred bitkou dňa 27.augusta r.312, odpočívali légie veľkého cisára Konštantína na bojovom poli na brehoch rieky Tibérie, keď sluha oznámil cisárovi Konštantínovi návštevu Klaudia, veľkňaza pohanského boha slnka Hélia.

„Milostivý cisár, vonku čaká veľkňaz Klaudius a chce s tebou hovoriť.“

„Nech vstúpi!“

„Cisár! Ži na veky!“

„Ó, buď vítaný – verný Klaudius! Aké správy mi nesieš o tých tvrdohlavých kresťanoch?“

„Milostivý cisár! Ako som predpokladal, kresťania sa nedajú zlomiť ničím. Ani ostré zuby divej zvery, ani polievanie horiacou smolou, ani najkrutejšie mučenie ich nedonúti, aby zradili Galilejského Ježiša.“

„Radostnú správu si mi nedoniesol. Ale čo chceš ty podniknúť na oslavu boha slnka Hélia ako jeho veľkňaz?“

„Preto som prišiel, slávny cisár, aby som ti oznámil svoj plán. Kresťanov nezlomíme žiadnym násilím, ale ich môžeme zlomiť ľsťou. Poznám jedného ich kazateľa menom Silvester. Je to človek veľmi ctený a vážený. Ale pritom nie je taký prezieravý, ako starý kresťanský biskup Melchiades… A Silvester je veľmi ctižiadostivý.“

„Ešte vždy neviem čo chceš urobiť?!“

„Keby Melchiades zomrel a keby sa Silvester stal biskupom, ľahko ho prehovorím k ústupkom a konečne urobíme s kresťanstvom to, čo bude prospešné pre tvoju ríšu.“

A tak sa začal veľký boj proti sobote. Veľkňaz boha slnka Hélia, Klaudius a cisár Konštantín urobili plán, že sa naoko stanú kresťanmi a potom začnú boj proti Božiemu zákonu.

————————————————————————————————————————-

Teofil a Melchiades

„Milý brat biskup Melchiades! Počul si, že náš cisár sa rozhodol pokrstiť a stať sa kresťanom?“

„Tú radostnú správu som počul a bol som Bohu vďačný, keby to myslel úprimne. Ale mám tušenie, že sa za tým skrýva ľstivý útok proti Božej cirkvi. Mám akési podozrenie, že tento cisárov miláčik Klaudius, veľkňaz boha slnka, hrá s nami falošnú hru. A mám vážne obavy aby náš brat Silvester sa nestal ich prvou korisťou.“

„Brat biskup, vidíš všetko čierne…ale ja som veľmi šťastný, že sa cisár chce stať kresťanom. To znamená koniec všetkému prenasledovaniu.“

Písal sa rok 314. Pomaly, ale isto, ako zvitok pergamenu začal sa rozvíjať plán, na ktorom sa pred dvoma rokmi dohovorili cisár Konštantín a veľkňaz boha slnka Klaudius. Od tých čias sa mnoho vecí zmenilo, zdanlivo k dobrému. Prestalo prenasledovanie kresťanov a cisár sa stal ich veľkým priateľom. Veľkňaz Klaudius s celým pohanským kňazstvom sa dal pokrstiť, ale v ich srdciach aj naďalej vládol pohanský boh Helios.

Staručký biskup Melchiades v tom čase ťažko ochorel a tým viac na neho doliehala starosť ako zachovať čistotu učenia v cirkvi.

„Milý Teofil, vidí sa mi, že Pán života aj smrti uznal za dobré  odvolať ma na dočasný spánok smrti. Moja úloha aj môj život sa končí. Pánovi som verne, zo všetkých síl, slúžil, len jediná vec zarmucuje môj odchod z tejto zeme, a to starosť a obava o cirkev Pánovu. Mám tušenie, že nezostane neporušená, akú nám ju zanechal náš Pán a Spasiteľ. Prosím ťa, Teofil, buď na stráži! Ničím sa nedaj zastrašiť! Hovoril som starším zboru, aby si ty bol mojím nástupcom, ale cisár a Klaudius získali väčšiu časť zboru, aby hlasovali pre brata Silvestra.“

„Netúžim po vedúcom mieste v cirkvi. Ale chcem s pomocou Božou ostať verný nášmu Spasiteľovi a Jeho učeniu. Sľubujem ti, že som ochotný aj život položiť pre Božie záujmy. Predpokladajme, že Silvester bude tvojim verným nástupcom.“