V roku 315, za jasného rána sa zhromažďovali starší kresťanskej cirkvi v cisárskom paláci. Prítomní boli aj bývalí kňazi boha slnka, ktorých Silvester prijal do kresťanskej cirkvi a očakávali svoje nádejné víťazstvo.

„Milý a verný Silvester,“ ozval sa cisár. „Dal som ťa zavolať, aby som ti oznámil radostnú správu. Chcem podporovať kresťanskú cirkev, preto som sa rozhodol urobiť ju štátnou. Pre vás to bude veľká výhoda, pretože pod mojou ochranou budete mať všetky výhody. Ale mám jednu podmienku, chcem aby kresťanská cirkev svätila spolu so sobotou aj deň slnka, prvý deň po sobote – nedeľu.“

„Milostivý cisár!…“

„Zadrž!…verný Silvester, hneď ti to vysvetlím: Mnohí novoprijatí členovia v kresťanskej cirkvi sú zvyknutí svätiť nedeľu. Naraz by im bolo ťažké zrieknúť sa svätenia nedele. Poraď sa so staršími a výsledok mi oznám!“

Silvester predniesol túto cisárovu podmienku pred staršími: „Milí bratia! Milostivý cisár ochraňuje našu cirkev, otcovsky sa o ňu stará, ba aj hmotne ju podporuje. Žiada nás len o malú vec, o akési prisvojenie ďalšieho dňa po sobote – o nedeľu, kedy náš Spasiteľ Pán Ježiš Kristus vstal z mŕtvych. Myslím, že na počesť Jeho zmŕtvychvstania môžeme milostivému cisárovi ľahko vyhovieť.“

„Milí bratia v Pánovi!“, povedal Teofil. „Veľký cisár tejto ríše žiada, aby sme urobili ústupok, aby sme svätili okrem posväteného sobotného dňa aj prvý deň po sobote – deň slnka – nedeľu! Bratia! Máme právo zmeniť a rušiť Boží zákon? Stvoriteľ zeme prehlásil, keď vydal Boží zákon: Pamätaj na deň sobotného odpočinku, že ho máš svätiť! Šesť dní budeš pracovať a konať všetku svoju prácu.  Siedmy deň je sobotný odpočinok pre Hospodina, tvojho Boha. Kto chce zmeniť Božiu vôľu? Kto sa opováži rušiť Boží zákon? Je niekto taký medzi nami? Lebo taký človek nemá ani úctu, ani lásku k Spasiteľovi! A že nám cisár ponúka štátnu ochranu? Kristovi vyznávači ju nepotrebujú! Oni majú svoju ochranu u Otca v nebesiach. Pán Ježiš jasne povedal: Čo je cisárovo, dajte cisárovi, a čo je Božie, Bohu! Nemôžeme súhlasiť s tým, čo požaduje cisár od nás.

„Som mladým členom cirkvi“, povedal Klaudius, „ale dosť starým na to, aby som k slovám brata Teofila niečo povedal. Náš milostivý cisár, ktorý si kresťanstvo obľúbil, nemá v úmysle meniť Boží zákon. Nechce rušiť sobotu, len chce novým kresťanom umožniť svätiť nedeľu. Múdro to vyjadril brat  biskup Silvester, že svätením nedele oslávime len zmŕtvychvstanie Pána Ježiša Krista. Ako cisárov dôverník a váš brat v Kristu prosím, aby sme hlasovali pre svätenie prvého dňa po sobote – pre nedeľu.“

„Bratia!“ zareagoval Teofil. „Pán Ježiš nikdy nežiadal, aby sme svätili jeho zmŕtvychvstanie. Ani apoštolovia nikdy nesvätili iný deň ako sobotu, ani my nič iné svätiť nebudeme. Nevnášajte do cirkvi  bludy a pohanstvo!“

„Bratia! Nedopúšťame sa žiadneho hriechu, lebo kresťania budú aj naďalej svätiť požehnaný a posvätený sobotný deň, len noví členovia kým sa stanú úplnými kresťanmi, nech svätia podľa starého zvyku nedeľu… Kto je pre svätenie nedele a spojenie cirkvi so štátom nech povstane, kto je proti, nech ostane sedieť.“

Tak bol osud pravej Kristovej cirkvi spečatený. Biskup Silvester sa dal ohlásiť u cisára a oznámil mu výsledok rozhodnutia, ktorý cisár uvítal s veľkou radosťou a Silvestrovi sľúbil všestrannú pomoc.

Kazateľ Teofil a niektorí verní Boží sluhovia, ktorí boli proti zavedeniu pohanstva – všade kázali a varovali pred bludmi. Verný Teofil často s plačom a na kolenách spomínal na posledné slová staručkého biskupa Melchiadesa…“ Mám tušenie, že sa za tým skrýva ľstivý útok proti Božej cirkvi. Mám akési podozrenie, že cisárov miláčik Klaudius, veľkňaz boha slnka, hrá s nami falošnú hru. A mám vážne obavy, aby sa náš brat Silvester nestal ich prvou korisťou…“

Jedného večera bol Teofil na svojom byte prepadnutý a zavraždený! Jeho mŕtve telo bolo hodené do rieky Tibérie. Dlho nik nevedel, kde sa stratil… Po tomto ukrutnom čine Klaudius navštívil biskupa Silvestra, aby mu odovzdal odkaz od milostivého cisára. Cisár bezpodmienečne trval na tom, aby sa sobota úplne prestala svätiť.

Biskup Silvester nechcel na to pristúpiť a až teraz si začal jasne uvedomovať tú skutočnosť, že zašiel príliš ďaleko. Ale už bolo neskoro! Cisárova moc postátnila cirkev a pohltila s ňou aj biskupa Silvestra. Bol vydaný zákon o svätení nedele… Bolo to v roku 321.